Kamenný múr

Ako postupuje

Kamenný múr chce rozhovor ukončiť a nič pritom nevysvetľovať. Krátkymi odpoveďami si drží kontrolu nad tým, čo prezradí: pokrčenie plecami, „možno“, strohé „neviem“. Každá z nich ti vracia prácu späť. Vypĺňaš ticho, hádaš, čo tým myslí, kladieš ďalšie otázky, a na každú otázku, na ktorú sa dá odpovedať jedným slovom, dostaneš presne jedno slovo. Funguje to, lebo ticho je nepríjemné a kto ho znáša najťažšie, zvyčajne začne rozprávať, prosiť alebo to vzdá.

Ako to znie

• Možno.
• Neviem. Prečo sa pýtaš mňa?
• Je to, ako to je.

Čo zaberá

Kamenný múr sa otvorí pri skutočnej otázke, ktorú nemožno odbiť pokrčením pliec. Klaď otvorené otázky, ktoré vychádzajú zo zvedavosti, nie z tlaku: čo si o tom myslí alebo čo je na tom ťažké, a potom čakaj. Nechaj pauzu len tak byť a nevypĺňaj ju. Keď ti dá aspoň kúsok, reaguj na ten kúsok so záujmom a neskáč hneď k ďalšiemu bodu. Drž vyrovnaný tón počas niekoľkých ťahov a ponúkni možnosť odpovedať neskôr, ak teraz nie je vhodná chvíľa. Vďaka trpezlivosti a pokojnému záujmu sa rozprávanie zdá bezpečnejšie než mlčanie.

Ty poviešNikam sa neponáhľam. Ako to vnímaš ty? Vypočujem si to, kedykoľvek sa ti to bude hodiť.

Čo sa vypomstí

Čím viac tlačíš, tým viac sa Kamenný múr uzatvára. Rýchle otázky, sťažnosti na mlčanie či otázky typu áno alebo nie ponúkajú ľahkú krátku odpoveď alebo dôvod odísť. Keď každú pauzu vyplníš vlastnými dohadmi, stačí jedno slovo súhlasu a nič sa nepovie. Keď odpovieš chladom, rozhovor sa končí, a presne o to Kamenný múr stojí.