Uštipačný

Ako postupuje

Uštipačný chce reakciu, na ktorú môže ukázať. Rýpne do teba osobne, nazve to vtipom a čaká. Ak sa zasmeješ, rýpnutie platí. Ak vybuchneš, Uštipačný sa obráti k tomu, kto počúva, a tvoj hnev použije ako dôkaz, že problém je v tebe. Funguje to, lebo oba východy sú zlé: ozveš sa a pôsobíš precitlivene, mlčíš a vyzerá to ako súhlas. Vtip poskytuje krytie, takže rýpnutie nikdy netreba obhajovať samo osebe.

Ako to znie

• Ale, kto nás poctil návštevou. Ťažká noc, alebo už takto vyzeráš stále?
• Pokoj, je to len vtip. No teda. Vidíš? Presne toto o tebe všetci hovoria.
• Dnes ťa všetko urazí, čo? Len hovorím, čo si myslia všetci.

Čo zaberá

Uštipačný ustupuje, keď si udržíš pokoj a rýpnutie pomenuješ jednoduchými slovami, bez hnevu a bez chytania sa na návnadu. Povedz, čo zaznelo, povedz, že ti to vtipné nepríde, a tam skonči. Žiadny prejav, žiadna urážka naspäť. Keď Uštipačný trvá na tom, že to bol vtip, nehádaj sa, či bol. Zopakuj svoj postoj raz, pokojne, a posuň rozhovor ďalej. Každá pokojná odpoveď berie reakciu, o ktorú Uštipačnému ide. Po niekoľkých ťahoch to divadlo prestane fungovať a veľa ľudí s ním prestane alebo prizná, že to bolo za hranicou.

Ty poviešTo bolo rýpnutie do toho, ako vyzerám, a mne to smiešne nepríde. A teraz späť k plánu.

Čo sa vypomstí

Viditeľný hnev je presne to, čo Uštipačný chce, lebo teraz má na čo ukázať. Ak odpovieš vlastným rýpnutím, vznikne súťaž, ktorú Uštipačný ovláda lepšie. Smiech pre zachovanie pokoja dáva najavo, že hranica neplatí. Dlhé vysvetľovanie, prečo to bolelo, dáva ďalší materiál.