Prispôsobenie sa

Čo to je

Prispôsobenie sa znamená odložiť, čo chceš ty, aby druhá strana mohla mať to, čo chce. Je to kooperatívny a málo asertívny štýl: pomôžeš, súhlasíš, prispôsobíš sa alebo sa ospravedlníš a konflikt sa skončí, pretože ho necháš skončiť. Často to pramení zo skutočného záujmu o druhých. Všímaš si, čo ostatní potrebujú, ceníš si harmóniu a malá obeta ti pripadá ako férová cena za dobrý vzťah. Niekedy je to aj praktické: možno ti na výsledku jednoducho záleží menej ako druhej strane. Po prispôsobení sa často siahajú ľudia, na ktorých sa ostatní spoliehajú, a po nezhode spravidla podajú ruku skôr než ostatní.

Ako to znie

• Jasné, môžeme to urobiť po tvojom.
• Žiadny problém, to zoberiem na seba.
• Máš pravdu, to mi ušlo.

Kde pomáha

Prispôsobenie sa je správna voľba, keď na veci záleží druhej strane oveľa viac než tebe. Ustúpiť ťa vtedy stojí málo a druhej strane to dá veľa. Je to múdre aj vtedy, keď zistíš, že nemáš pravdu: rýchle priznanie získa viac rešpektu než obhajoba slabej pozície. Buduje dobrú vôľu, z ktorej môžeš čerpať neskôr, a udržiava vzťahy vrúcne cez drobné nezhody, ktoré by ich inak opotrebovali. Keď niekoho niečo rozhodí, veľkorysá reakcia zníži napätie rýchlejšie než akýkoľvek argument. Rodiny, priateľstvá aj tímy stoja na ľuďoch, ktorí vedia niekedy ustúpiť.

Čo ťa stojí

Ak ustúpiš zakaždým, tvoje potreby potichu zmiznú. Ostatní sa ťa môžu prestať pýtať, čo chceš, lebo sa zdá, že ti vyhovuje čokoľvek. Pod povrchom môže narastať krivda a môže prísť únava alebo pocit, že ťa nikto nevidí, bez toho, aby sa dalo ukázať na chvíľu, keď sa to pokazilo. Niektorí ľudia to zneužijú, lebo vedia, že na tvoje áno stačí trochu viny alebo lichôtok. Tvoje nápady sa nemusia nikdy dostať na stôl, a to je strata pre všetkých, nielen pre teba. A keď sa napokon ozveš, ľudí to môže prekvapiť, lebo netušili, že je niečo zle.

Ako sa posunúť ďalej

Skôr než povieš áno, sprav pauzu. Keď povieš, že si to overíš a ozveš sa, získaš čas zistiť, či to naozaj chceš. Trénuj malé, úprimné preferencie: keď sa ťa niekto spýta, kam ísť jesť, navrhni konkrétny podnik namiesto vety, že je ti to jedno. Nauč sa jeden láskavý, ale jasný spôsob, ako odmietnuť, napríklad povedať, že tentoraz nemôžeš, ale držíš palce, a používaj ho bez dlhého vysvetľovania. Keď ustúpiš, podaj to ako voľbu, napríklad že tentoraz to s radosťou spravíte podľa návrhu druhej strany, aby to bolo vidieť a dalo sa to oplatiť. A potichu si veď záznam: ak tvoje potreby nikdy neprídu na rad, je čas si o to povedať.